Bacskai Béla

Patrí medzi významné osobnosti výtvarného umenia v Československu. Hlavným zdrojom jeho tvorby je rodná zem, príroda a láska k človeku. Po celý život maľoval novohradský a gemerský kraj. Jeho obrazy zachytávajú súčasnú podobu rodného kraja a života ľudu, usiluje sa v nich zobraziť pradávnu spätosť človeka s prírodou.


Béla Bacskai sa narodil 26. júla 1935 v rodine fiľakovského kovorobotníka ako druhý syn, v malebnom dedinskom dome v Prši neďaleko Lučenca. Jediná spoločná fotografia rodiny pochádza z roku 1938, ktorú si nechali urobiť pre prípad matkinho skorého úmrtia (bola chorľavá). Ona ostala nažive – bola to však posledná fotografia otca, ktorý o niekoľko týždňov podľahol zápalu pľúc. Chorá matka zostala sama s 5 a 3 ročným synom. Aj v prvých rokoch po vojne sa matka prebíjala so svojimi synmi stále sama. Žili vo veľmi skromných podmienkach.

Život zasadil Bacskaia do skromného, ale chápajúceho a láskyplného prostredia a do vienka dostal veľký talent srdca, ducha i zručnosti. Mal rád svoje prvé zamestnanie, ktorému sa vyučil ako robotník, ale talent ho viedol neomylným inštinktom na ďalšie cesty za vzdelaním, poznaním a naplnením osudu osamelého tvorcu. Jeho život bol navonok jednotvárny a ťažký. Nemal vlastný domov bol tam, kde bývala matka a brat – v Držkovciach (1956 – 1965), Starej Bašte (1965 – 1971), v Husinej (po roku 1971. Sťahoval sa s nimi, stále však udržoval rodný dom v Prši.

Rozhodujúcim rokom Bacskaiovej umeleckej tvorby bol rok 1972. Dožil sa 37 rokov, od skončenia školy uplynulo 10 rokov. Bolo to obdobie, v ktorom sa strelo viacero dôležitých vonkajších udalostí a popudov. Zomrel Július Szabó, najbližší vzor a priateľ, ale i umelec, ktorý ho v spoločnom úsilí jediný predčil. Jeho smrťou sa povinnosti i práva jediného maliara gemerského a novohradského kraja preniesli na Bacskaia. V roku 1972 si zriadil stály ateliér v Prši.

Nepracoval tu veľa, uskladňoval tu svoje obrazy, paspartoval, tlačil grafiku, mal tu svoj vlastný kút. Odtiaľto mal blízko k najnovšiemu bydlisku svojich najbližších – do Husinej. A Husiná, to bol ďalší rozhodujúci moment v tomto roku. I keď sa umelec pohyboval stále v okruhu novohradských a gemerských dedín, skutočnou inšpirátorkou tvorby posledných rokov sa preňho stala krajina okolo Husinej. Brána tejto doliny je pri kameňolome medzi Veľkými Dravcami a Husinou. Tento motív namaľoval niekoľko ráz. Niekoľko desiatok metrov za ním sa začína svet, ktorý dnes už vnímame očami naučenými vidieť prostredníctvom jeho malieb. Vznikali tu „Gemerské vlnenia“ a iné akvarely, olejomaľby.

Súbežne s krajinomaľbou sa venoval figurálnej maľbe s pracovnými námetmi tak z poľnohospodárskeho prostredia, ako aj z tovární. Chodil kresliť a maľovať do tovární vo Fiľakove a do Poľany v Opatovej. Tejto tematike venoval zvýšené úsilie v rokoch 1973 – 1974 a potom v rokoch 1976 – 1978. Zachovalo sa mnoho kresieb, monotypií, olejových skíc, olejomalieb. Usporiadal z nich samostatné výstavy v rokoch 1976 a 1978 a zúčastnil sa viacerých celoštátnych prehliadok. Posledné týždne pred smrťou sa chystal namaľovať cyklus malieb z baníckeho prostredia. Žiaľ, z tohto výtvarného zámeru ostalo len niekoľko kresbových skíc. V septembri 1980 vystavoval posledný raz za svojho života. Pri otváraní Novohradskej galérie v Lučenci mu patrila samostatná sieň expozície, ako jedinému žijúcemu maliarovi zo siedmich vystavovaných novohradských umelcov. K otvoreniu galérie sám navrhol a realizoval plagát i obálku pre katalóg. Výber prác na lučenskú výstavu bol retrospektívny, takže maliarske dielo posledných dvoch rokov (1978 - 1980) vtedy nepredstavil. Jeho smrť 7. novembra 1980 bola nečakaná a neuveriteľná. Mal veľa plánov v súkromnom i tvorivom živote, uprostred stáleho vzostupu umeleckých schopností, zdanlivo s kypiacim zdravím. Mal iba 45 rokov.

Výstava predstavuje okrem výberu starších diel posledný odkaz - ešte nevystavovanú tvorbu posledných dvoch rokov. Zachvacuje nás v nich vír, vzrušenie, tušenie veľkých vecí. Predčasný odchod zo života mu umožnil žiť v plnej sile až do poslednej chvíle a vystupňovať svoju aktivitu a umelecký zámer k maximu. Jeho dielo sa naplnilo prvou fázou smerovania krivky - smerom k vrcholu.

ŽIVOTOPISNÉ DÁTA

26. júla 1935 sa narodil v Prši (okr. Lučenec)
1953 získal výučný list kovomodelára a kovolejára v závode Kovosmalt vo Fiľakove
1953 - 1954 pracuje a študuje súkromne u Júliusa Szabóa
1955 - 1962 študuje na VŠ VU v Bratislave u prof. Čemického, Želibského, Hložníka a Matejku
1962 - 1980 žije v rodnej obci Prši a u matky a brata v Novej Bašte a v Husinej. Maľuje a veľa vystavuje individuálne i na výstavách ZSVU v Brattislave, v Prahe, v Sofii a v Moskve 7. novembra 1980 náhle zomiera v Husinej

Texty a fotografie vybrané z kníh Novohradská galéria – Bacskai Béla a Bacskai Béla od Kláry Kubičkovej a Tátrana Madácha.

Kalendár:

November 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
    1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30
meniny má: Alžbeta

Počasie: